SAMHUINN 31.10 - 2.11. (
do dalšího SAMHAINU zbývá:dnů)
Vyslovuje sa Sow-in, alebo Sa-wen, aj keď v Galštine (Gaidhlig) by sa vyslovilo ako Sah-vim. Rituály konajúce sa na tento sviatok majú za úlohu zbaviť sa negatívnych aspektov človeka, aby sa mohol nový rok začat "nanovo". Pre Keltov sa 31.10 rok rozdeľuje na dve časti - zimu a leto. V tento deň sa súčastne oslavujú začiatok zimy a keltský nový rok. Je to čas pre nové začiatky a zmeny. Po tieto tri dni sú taktiež uctievaní zosnulí.
Bol považovaný ze jeden z nejvýznamnejších sviatkov. Začínalo sa oslavovať s východom prvej hviezdy. Kelti verili, že za Samhainovej noci sa prepoja dva svety - svet živých a svet mŕtvych. 2.11. sa zas brány medzi svetmi zatvorili a otvorili sa až o rok. Podľa vštkého obyvatelia zapaľovali na poliach a lúkach ohne v nádeji že sa prídu mŕtve duše ohriať k ohňom a dajú obyvateľstvu pokoj. Bol to veľmi vážny sviatok, uctievali sa bohovia a mŕtvi. Pravdepodobne sa občas konali aj zvieracie, alebo ľudské obety(v prípade ľudskej obete to ale väčšinou bol zajatec, alebo inak "nepodstatná" osoba).
Samhuinn(Samhain) sa kryje s Dušičkami. Možno sme práve po keltoch zdedili tento významný sviatok. Veď sa zapaľujú sviečky na hroboch a spomíname na tých, čo nie sú medzi nami. Možno je to náhoda, že sa správame ako sa pravdepodobne správali Kelti. Pre všetkých by to mal byť čas na uváženie tajomnosti smrti a uznania smrti ako súčasti života... Zostáva stále oslavovaným sviatokom, hlavne v Škótsku a Írsku, aj keď trochu komerčnejším spôsobom.
ALBAN ARTHUAN 22.12 - 25.12.
U Keltov Alban Arthuan nije nič iné ako zimný slnovrat. Zimný slnovrat je čas prirodzenej zmeny na zemi. Cez zimný slnovrat prežívame najdlhšiu noc a najkratší deň v roku. Od tohto dňa vychádza slnko vždy o čosi skoršie. Kelti oslavujú cez zimný slnovrat znovuzrodenie slnka.
Trochu detajlnejšie a podľa rôznych zrojov, každý si aj tak tvrdí niečo iné:
Alban Arthuan je jedným zo starých druidských sviatkov ohňa. Koná sa medzi 21. a 22. decembrom a kryje sa zo zimným slnovratom. V preklade "Svetlo Artuša". Podľa legendy sa na tento sviatok narodil kráľ Artuš (je to však už trochu všetko popletené s úplne inými časovými obdobiami).
Alban Arthuan je známy aj ako Anglo-Sasský "Jul, Jule" alebo "Koleso Roka" a označoval najkratší deň v roku a zároveň aj znovuzrodenie slnka. Verilo sa že je to čas zvýšenej plodnosti, ako aj väčšina sviatkov ohňa, ako aj Samhain a Beltaine. Keltské kalendáre určovali dĺžku roka podľa obehov masiaca okolo zeme. A ten bol tak nejak odlišný od Juliánskeho, ktorý sa zakladal viac na chúťkach pápeža ako na prírodných cykloch (dôkaz nelogiky u cirkvi, samozrejme až hodne neskôr).
Zvyk páliť Julské drevo(poleno) je asi najznámejší pre ľudí dnešného sveta (hlavne v Írsku a Škótsku), a konal sa na počesť bohyne matky. Poleno sa zapálilo v deň slnovratu použitím zbytkov polena z minulého roku a horelo 12 hodín, čo malo priniesť sťastie.(Írsky zvyk)
Zdobenie stromčekov je pôvodne pohanským zvykom. Pestro pomaľované a trblietavé predmety vešali na stromčeky, väčšinou borovice, aby symbolizovali rôzne nebeské telesá, ktoré boli základom cih duchovného života - slnko, mesiac a hviezdy - a tiež predstavovali duše ľudí, ktorí zomreli v minulom roku. Dnešný zvyk obdarovávať sa na vianoce navzájom sa vyvinul zo zvyku darovávať bohom rôzne dary
.
A teraz na záver úplná hovadina:
Aj niektoré dnešné symboly okolo "Santa Klausa" sa vzťahujú na symboly z Keltských čias. Napríklad jeho "elfovia" sú modernizáciou "Ľudí Lesa" z pohanských, alebo Keltských čias. Jeho soby môžu byť tiež reprezentáciou boha Cernunna "Boh s parohmi". Je to len ďalší príklad pravdepodobnej asimilácie celej jednej kultúry cirkvou, alebo teda pretvorenie hodnôt ľudí jednej kultúry k svojmu prospechu za účelom vlastného rozpínania. Je to správne? Neviem. Možno to tiež bolo úplne ináč...
Nie je jasné nakoľko tento sviatok slávili aj starí Kelti.
IMBOLC 31.1 - 2.2.
Presný dátum sa nevie, ale bolo to na prelome Januára a Februára. V tento deň uctievajú kelti bohyňu Brigid - ochrankyňu vedomostí a spomienok, ako bohyňa ohňa a plodnosti. V tomto čase sa oslavuje nielen bohyňa ale aj zem sama. Hovorilo sa že zem je tehotná. Predstaviteľkou Brigid pri tomto sviatku je tehotná žena, ktorá nosí na hlave veniec. Takto Brigid uisťuje ľudí, že síce bude zrodené svetlo Beltane, ale dovtedy nosí vsebe bohyňa oheň. Až do poslednej zimnej noci. Napriek studeným rukám februára sú pripravené sľuby, že nastane jar. Na Imbolc boli Kelti vždy veľmi zaneprázdnený. Chystali všetko možné na oslavy aj pre bežný život. Možno to bol aj spôsob ako zahnať dlhú chvíľu a zabaviť sa. Piekol sa chleba a mútilo sa maslo. Pre Keltov boli chleba a maslo veľmi dôležité a takmer sväté. Manuálne práce dosiahli cez Imbolc svoj vrchol a zima pomaly strácala svoju silu.
Je možné, že dnešné hromnice boli odvodené práve od tohto sviatku. Symbolizuje návrat života a prichádzajúcu Jar. Hlavným znakom celého tohto sviatku je mlieko, prípadne jedlo. Môžeme sa stretnúť aj s pomenovaním "sviatok ovcí". V Írsku je tento sviatok známy ako Oimelc, pričom prebieha väčšinou ako cirkevný sviatok. Sviatky pôvodného obyvateľstva boli tak silno zakorenené, že ich musela cirkev vziať za svoje, samozrejme v mierne poupravenej forme. A tak sa z legiend a hrdinov stali svetci a vieronosiči. Nič netrvá večne...
ALBAN EILER 21.3.
Alebo aj jarná rovnodennosť. Počas tohoto prvého jarného dňa Kelti oslavovali vzťah medzi hlavnými a najzreteľnejšími existenciami okolo... obloha, zem, slnko a mesiac boli pre nich niečim výnimočným. Kolobeh ročných období nikdy nekončí. Pôsobenie jarného dňa a následnej noci na ľudí bolo veľké, zima skončila a prišiel čas radosti a hojnosti. Zmena od tmy k svetlu ľuďom oznamuje že jar, čas znovuzrodenia nastal. Svetlo a temnota sa nachádzaju v perfektnej rovnováhe. Ale svetlo je v raste a preto slnko prináša novú energiu. Už starí Kelti maľovali 21.3 vajíčka, prevažne červenou farbou, aby synbolizovali slnko, alebo aj plodnosť(tak známy prejav plodnosti aj v iných kultúrach - krvavo červená). V preklade môže znamenať tento sviatok aj "svetlo zeme". Začínali sa sadiť rôzne plodiny a oslavovala sa plodnosť zeme.
O tomto sviatku sa taktiež nevie či ho slávili tak ako je opísaný aj starí Kelti.
BELTANE 1.5.
Druhý najdôležitejší sviatok pre Keltov. Názov má podľa boha Belinusa. Zima sa skončila a leto práve začína naberať silu. Bohyňa Rhiannon spája svetlo s temnotou, šťastie a bolesť, život a smrť znovuzrodenie. Tak asi oslavovali Kelti to, že tma je iba v spomienkach, to že starosti z minulosti su zabudnuté. V modernom Írsku znamená "Beltane" máj. Niektorí hnali zvieratá pomedzi veľké ohne, ktoré sa zakladali zväčša na kopcoch. Tým symbolizovali očistnú silu ohňa, ktorá stádo bude chrániť pred chorobami počas ďalšieho obdobia. Tento zvyk sa neskôr stával stále populárnejší, od zapaľovania ohňov až po upaľovanie čarodejníc.
Na Beltane sa zlučovali nilen bohovia, ale aj ľudia vo voľnej prírode. Pre Keltov to bolo prirodzené. Život bol niečo výnimočné, takisto telo a tiež zlúčenie muža a ženy(myslím, že tam mohla byť sranda). Nezbúdalo sa ani na májový tanec, pri ktorom mladí ľudia tancovali celú noc okolo ohňa, spievali, jasali a tešili sa zo svojich životov. Dnes sa tento sviatok nazýva aj svätojánskymi ohňami. Tento sviatok je známy aj pod menami: Beltaine v Írsku, Bealtunn Škótsku, Shenn do Boaldyn na ostrove Man a Galan Mae vo Walese. Saxovia(Sasi) ho volali Walpurgisnacht, noc Walpurgy, bohyne Mája. Doslovne to môže znamenať aj "žiarivý oheň". Mal to byť oheň, ktorý zapálil sám Belinus.
ALBAN HERUIN 21.6.
Letný slnovrat. Leto je v plnom prúde a všetkého je dostatok. Kvety sú v plnom kvete, noci sú teplé, dni dlhé... V Írsku sa tradične našiel na Beltane párik mladých ľudí, ktorých vzťah sa spečatil na tento sviatok. Aj napriek tomu že leto je už v polovici, nemali Kelti starosti s nadchádzajúcim obdobím stále kratších nocí a oslavovali život naplno(možno práve preto, že leto išlo už z kopca). Snáď sa večer zišli okolo ohňa a oslavovali počas tejto najkratšej noci v roku život. Vcelku sa o tomto sviatku nič nevie.
O tomto sviatku sa nevie celkom či ho slávili aj starí Kelti.
LUGNASADH 1.8.
Lugh bol bohom poľnohospodárstva a slnka - slnečným bohom. V tento čas sa začínali zbierať plodiny. Jednoducho povedané čas žatvy. Na poliach sa stavali bábiky z kukurice a iných rastlín. Z obilia sa vyrábali náramky a náhrdelníky, ktoré pravdepodobne slúžili na zaručenie plodnosti a ochrany.
V rôznych kmeňoch sa rituály líšili a tak niektoré z nich ponúkali naozaj zaujímavé predstavenie(aspoň podla toho ako sa dochovali tradície dodnes z pokolenia na pokolenie, vzhľadom na to môžu byť značne odlišné od toho ako to bolo v skutočnosti). Postavili tieto postavy zo slamy, kukurice a vetiev stromov. Boli však omnoho väčšie ako inde. Po niekoľkých dňoch, alebo aj v ten deň(podľa toho kedy sa skončila žatva), sa zišli všetci oklo týchto postáv a zapálili ich. Možno to slúžilo ako očistenie poľa a symbol konca žatvy... to sa nevie
Bol to sviatok, ktorý mal pripraviť ľudí na nadchádzajúcu zimu a pomaly pripomenúť obdobie tmy a ťažoby. Taktiež symbolizoval koniec - smrť a znovuzrodenie pre nadchádzajúce leto. Tento deň symbolizoval šťastie. Konali sa sobáše a všetko s tým spojené.
ALBAN ELUED 22.9.
Nie je nič iné ako jesenná rovnodennosť, tiež sa dá preložiť ako "svetlo vody". Je to prvý deň jesene, ktorý symbolizoval, že leto s celou jeho silou sa už chýli ku koncu a stále väčšiu moc má zima a tma.
Niektorí to videli ako zrod božstva a iní ako jeho smrť. Je ťažké domyslieť si ako vnímali tento čas Kelti. Pokiaľ sa vie, tak je to novší Írsky sviatok. Nie je celkom jasné či tento sviatok vôbec slávili starí Kelti
Je to posledný sviatok v roku... teda pokiaľ sa neráta nový rok, ktorý sa slávi na prelome rokov, takže zasahuje do oboch častí roka.
více zboží
