Bojná I. –Valy, ako sa vlastne táto včasno stredoveká lokalita nazýva, vznikla pravdepodobne na prelome 8. a 9. storočia, či v prvých decéniach 9. storočia. Leží v pohorí Považský Inovec na skalnom výbežku hlavného masívu vo výške 390-430 m.n.m.
V strednej dobe hradištnej bolo toto pohorie popretkávané mnohými komunikáciami, ktoré predstavovali najvhodnejšie spojenie medzi Ponitrím a Považím. Dôležitosť daných priechodov podtrhuje veľké množstvo lokalít z danej doby na oboch stranách Považského Inovca. V Nitriansku sú to okrem Bojnej I. i Bojná II. A III., Marhát, Úhrad či Nitrianska Blatnica –Jurko. Na Považskej strane leží Pobedim, Ducové a Hrádok. Všetky lokality sú navzájom ľahko dosiahnuteľné v krátkom časovom intervale.
Keď sa k vyššie spomenutým faktom pridá husté osídlenie nielen na akropoli a predhradí, ale i mimo opevnení, spolu so zaujímavými nálezmi, ktorým sa budem venovať nižšie, a výsledkami monntálnej archeológie, ktorá objavila vyťažené ložiská železnej rudy, rôzne lomy i ťažobné jamy, je myslím celkom opodstatnené zaradiť Bojnú I. medzi významné lokality minimálne v rámci Nitrianskeho kniežactva.
Hradisko je obličkového tvaru, os pozdĺžna je dlhá cca 600m a osi priečne majú od 200 po 300 metrov. Celková plocha akropole i s predhradím činí skoro 14 ha. Okolo celého areálu sa vinie veľmi dobre zachovaný val, ktorý dosahuje na vnútornej strane výšku 3-5 m a z vonkajšej až 10m, pričom jeho základňa je široká asi 18,5 m. Hlavný val je zbudovaný roštovou konštrukciou a z vonkajšej strany vyložený nasucho kladenou kamennou plentou. Pred valom je predsunutá priekopa, tento spôsob fortifikácie sa ešte raz opakuje v menšom prevedení okolo hradiska a na západe je ešte jeden val. Celkovo bolo opevneniu na západnej strane venované omnoho viac času a i ostatné hradiská v nitrianskej časti majú v západných častiach zosilnenú fortifikáciu. Je jasné, že obyvatelia Ponitria očakávali útok od Váhu, ako potencionálny nepriateľ prichádza do úvahy Moravské kniežactvo.
Hlavná línia valu je prerušená v dvoch naproti stojacich bránach, ktoré sú umiestnené na pozdĺžnej ose hradiska. Obe sú kliešťovitého tvaru , čiže sú zalomené dnu do areálu. Týmito bránami viedla cez hradisko cesta. Obdobne bol usporiadaný vo svojich počiatkoch i Pražský hrad.
V roku 2008 boli v stredovej časti hradiska odkryté obytné zahĺbené i nadzemné objekty s kamennými či hlinenými pecami. Rovnako sa našli výrobné dielne a veľká stavba s kamennou podmurovkou.
Hradisko má dve zánikové obdobia. Prvé z nich patrí do obdobia Pribinovho kniežatstva, teda začiatku 9. storočia. V tomto období Bojná pravdepodobne zaznamenala najväčší rozmach a zároveň bola prvý raz zničená. Druhý raz hradisko spustošili začiatkom 10. storočia zrejme útoky maďarských vojsk. Presnejšie datovanie sa získa pomocou dendrochronológie, avšak testy momentálne prebiehajú v Krakowe a tak zatiaľ nie sú k dispozícii.
Nálezy
Z lokality Bojná – Valy I. pochádza 5 depotov, súbor plakiet, zvon a množstvo drobnejších nálezov. Drtivá väčšina z nich patrí do blatnicko- mikulčického horizontu.
Plakety
Našlo sa 6 plakiet z pozlátenej mede s rôznym stupňom zachovalosti a zopár
nezaradených úlomkov, pravdepodobne z týchto plakiet. Ďalej 3 pásikavé obruby rovnako z pozlátenej mede, spojené do kruhu z jedného kusu plechu, alebo z 2 či viacerých častí. Dva z nich sú celé, tretí sa zachoval vo fragmente. Pri pokuse o rekonštrukciu usporiadania plakiet a obrúb sa vychádzalo z ich počtu, vzájomnej závislosti jednotlivých artefaktov s dôrazom na symetriu a významovú hierarchiu.
Plakety majú dvojaký tvar a veľkosť. Našli sa 4 kruhové s priemerom 150 mm, 2 majú tvar rovnoramenného krížu a priemer 133 mm. Kruhové plakety 1,2 a 3 sú lemované obrubou zdobenou striedavo prázdnymi a bodkovaním vyplnenými trojuholníkmi, plaketa 4 sa od nich odlišuje lemovaním v podobe línie polkruhových oblúkov. Okraje plakiet v tvare kríža sú ukončené dvojitými pásmi perličkového puncovania.
Jednou z dôležitých otázok je funkcia troch kruhových obrúb, z ktorých dva celé exempláre boli odovzdané spolu s plaketami a neúplný tretí exemplár, pozostávajúci z troch fragmentov, sa našiel pri revíznom výskume na mieste dávnejšieho nálezu. Jednou z možností je, že celé kruhy rovnakého typu mohli predstavovať obrubu oboch krížových plakiet. Nie je to však isté. Mohli totiž predstavovať i rám iných obrazcov, ktoré sa nezachovali a dokonca mohli byť aj z organického materiálu, napr. textilu. Podľa tejto rekonštrukcie by pôvodný súbor mohol pozostávať zo siedmych plakiet.
Podstatná časť obruby 3 sa našla počas výskumu priamo na mieste nálezu, zrejme ešte v polohe in situ celého súboru. Zostáva predmetom ďalších úvaha kombinácií, či táto tretia obruba bola použitá rovnako ako druhé dve – na orámovanie ďalších, alebo zdôrazňovala význam jednej z kruhových plakiet, ako jej druhé, vonkajšie orámovanie. Preto sa čiastočne od dvoch kompletných rámikov odlišuje, mohla byť aj súčasťou ďalšej možno centrálnej siedmej plakety, ktorá v depote nebola, prípadne sa nezachovala. Karol Pieta a Alexander Ruttkay sa prikláňajú k téze o 7 plaketách, z ktorých 3 boli obopnuté kruhovými obrubami. Siedma plaketa by mala byť centrálnou a zobrazovať Krista.
Súbor bol pravdepodobne súčasťou prenosného oltára altare portabile. V takýchto skrinkách sa uchovávali buď liturgické predmety, alebo ostatky svätých. Občas skrinka obsahovala jedno i druhé spoločne. Tieto prenosné oltáre boli zdobené obyčajne výjavmi z evanjelií a anjelmi, či inými posvätnými bytosťami. Odborníci odhadujú jeho veľkosť minimálne na300x600x300 (mm). Veľmi zaujímavým objavom sú písmená na dvoch nižšie spomenutých plaketách. Patria do sféry latinského západného kresťanstva, avšak na písmenách môžeme pobadať grécky vplyv.
Datovanie plakiet je nepriame, zakladá sa na datácii ostatných nálezov z Bojnej I. ktoré náležia do počiatku prvej polovice 9.stor. Skupina nemeckých bádateľov, ktorá sa podujala zrekonštruovať prenosný oltár, sa ustálila na datovaní medzi rokmi 780 a 820 n.l.
Kruhové plakety
Plaketa 1
Na danej plakete sa nachádza postava muža s hlavou en face, ktorá má na pozadí útvar pripomínajúci maltézsky kríž. Postava má v pravom uhle zdvihnutú ľavú ruku. Spod lakťa vytŕča pravdepodobne perie. Na pravej strane ruka absentuje, zato je však vidno celé krídlo.
Postava je odetá v suknici. Pod ľavou rukou sa nachádzajú latinské písmená SVAVM
Pravdepodobne sa jedná o Krista s krídlami, tzv Christus-Engel. Tento typ postavy vznikol asi redukciou anjelov pôvodne stojacich po jej bokoch.
Plaketa 2
Zobrazuje stojacu mužskú postavu so zdvihnutými rukami. V ľavej drží predmet v v tvare písmena T s rozšírenou základňou. V pozadí rúk si opäť môžeme všimnúť trojice pier, predstavujúcich krídla.
Táto osoba by mohol byť sv. Anton Pustovník, pretože spomínaný predmet tvaru T môže byť Antonský kríž v kombinácii s zvončekom, čo sú atribúty tohto svätca. Práve sv. Anton stojí na počiatku kresťanských pútnických tradícií a vzniku kláštorných komunít.
Plaketa 3
Značne poškodená plaketa má v centrálnej časti symetricky umiestnenú postavu muža opäť v pozícii en face. Ruky má zložené na hrudi a nad plecami roztvorené krídla. Po ľavom boku má postava latinské písmená ...NDE
Plaketa 4
Najviac poškodená plaketa. Od ostatných kruhových plakiet sa líši, tým, že obruba nie je vyplnená trojuholníkmi, ale oblúčikmi.
Postava en face, ruky sú pozdvihnuté v adoračnom geste. Krídla sú zložené pod rukami.
Krížové plakety
Plaketa 5
Prakticky v celku zachovaná plaketa. V strede je zobrazená mužská postava s mierne pozdvihnutou hlavou, z ktorej na oboch stranách dohora smerujú zaoblené vlasy, či plamene. Na hrudi má postava buďto ruky zopäté v modlitbe, alebo je to plastrón, čiže dvojitá náprsenka. Roztiahnuté krídla vychádzajú priamo z pliec.
Plaketa 6
Zobrazuje vzpriamenú postavu. Má dva páry krídel, z toho jeden pár zložený na hrudi a druhý po pravej strane trupu. Ruky má rozpažené so stúpajúcou tendenciou.
Súbor dopĺňajú 3 obruby so šírkou 19- 20 mm a priemerom 190-192 mm. Výzdoba pozostáva z striedajúcich sa trojuholníkov, rovnako ako na kruhových plaketách.
Zvony
Zvon bol objavený v severovýchodnej časti hradiska. Je zachovaný, ako jeden celok ak nerátame železné srdce, ktoré sa našlo v tesnej blízkosti zvonu.
Výška zvona je 160 mm, vonkajší priemer úderového venca je 192 mm a hrúbka steny od 2-6 mm. Hmotnosť je 2180g.
Srdce meria na dĺžku 170 mm a váži 200g. Zvonová zliatina obsahuje valný podiel medi doplnenej o cín, olovo, železo a striebro.
V areáli hradiska sa našli ešte 2 fragmenty z plášťa zvona a druhé srdce .. Po metalografických analýzach sa zistilo, že fragmenty pochádzajú z 3 rôznych zvonov.
Vhodné analógie k zachovanému zvonu sa nachádzajú najmä v Taliansku( Canino, Vatikán) a Nemecku (Verden, Oldenburg- srdce zachovaného zvona z Bojnej je typologicky zhodné so srdcom tohto zvona) Talianske zvony sú datované k prelomu 8. a 9. storočia a nemecké na začiatok 9 stor.
Keďže v okolí Bojnej sa nachádzajú sakrálne stavby( rotundy v Ducovom a Nitrianskej Blatnici sú proporčne veľmi podobné kostolu 6 v Mikulčiciach) s pôvodom v adriatickej oblasti, uvažuje sa o misijnej ceste práve z tejto oblasti. Túto domnienku môže potvrdiť i fakt, že v roku 796 sa konala synoda priamo vo vnútrozemí Frankami porazených Avarov, niekde „na brehoch Dunaja“, a jej cieľom bolo pripraviť program christianizácie, danej oblasti čím sa otvorila cesta i do Ponitria hlavne pre bavorských a aquilejských misionárov.
Ďalšie nálezy
Z ostatných nálezov určite stojí za zmienku bronzové pozlátené nákončie, ktoré je vyhotovené technikou vruborezu . Zaujímavosťou určite je, skoro identické nákončie sa našlo v pohrebnej výbave muža z Modrej pri Velehrade. Je dôležité si uvedomiť, z včasného stredoveku nepoznáme, okrem tohto prípadu, dve ani len podobné predmety tohto typu s vruborezou výzdobou. Preto je, možné že obe nákončia pochádzajú z jednej dielne, či dokonca od jedného majstra.
Najpočetnejšie sú stavebné prvky, ako sú skoby, klince, háky.
Ďalej sa tu našlo 201 sekerovitých hrivien v jednom depote a v blízkom okolí
hradiska tiež približne rovnaký počet. Rovnako sa tu vyskytuje množstvo nožov, sekier, dlát,pílok,poriezov, lyžicovitých vrtákov, železné kovania vedierok a jedna reťaz zložená z
21 ohniviek, tieto premety ukazujú na vcelku rozvinutú remeselnú výrobu.
Vyššie spomenutú ťažbu železa a jeho spracovanie i inú metalurgickú činnosť potvrdzuje množstvo trosky, bronzových zliatkov, kováčskeho odpadu a špecializované nástroje pre túto činnosť.
Dokladom poľnohospodárstva sú 2 typy kosákov ( zaoblený predlžený typ a typ
s krátkym nožovitým ostrím), otky, čeriesla, motyky, radlice a krájadlá.
Z militárií sa našli romboidné šípky s tŕňom, v menšom zastúpení sú šípy so spätnými háčikmi a dlhou tulajkou, sekery, krížové kovania, a botka z kopije. Slovania však pravdepodobne konce kopijí týmto spôsobom nechránili, čiže môže ísť o import. Z konského postroja sa našli zubadlá, strmene a ostrohy. Jedna z ostrôh je tauzovaná zlatom. Najnovším objavom sú viaceré fragmenty krúžkových zbrojí.
Tiež sa našlo množstvo kovových súčastí kroja, ako už spomínané nákončie, či kovanie kovania a pracky. Mnohé sú pozlátené, či tauzované striebrom.
Pravdepodobne dokladom obchodu sú dve bronzové závažia
Na lokalite Bojná I. -Valy sa prebieha systematický výskum druhú sezónu. Ciele výskumu zhrnul vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre. „Kde je misia, tam je aj kostol. Mohol však byť aj drevený a vtedy by sa nemusel zachovať“ Predpokladá, že okrem toho nájdu domy, výrobné dielne, cintoríny a azda aj stavby palácového typu. Pieta zdôraznil, že opevnenie je mimoriadne veľké, preto bude výskum technicky aj finančne náročný.
Použitá literatúra
Pieta K., Ruttkay A., Ruttkay M .:2006, Bojná, Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežactva, Nitra
Pieta K.: 2007 ,Bojná – nové nálezy k počiatkom slovenských dejín. Nitra Ruttkayiová.: 2007, Bojná - neznáme centrum Nitrianskeho kniežatstva, Múzeum 2007/2,
Bratislava
více zboží
