pohanští Bohové jsou zpět
 
moudra: Krása neuvaří (irské)

KULTURA

Príchod Keltov na územie Európy

Počas Neolitu (neskorej doby kamennej) sa v strednej Európe objavili dve skupiny ľudí, pričom jedna z nich bola jednoznačne prisťahovalecká. Každá skupina sa odlišovala archeologickými nálezmi nájdenými na pohrebiskách. Jedna bola Bell Beakerova, alebo aj nazývaná podľa nádoby na pitie. Budeme sa na ňu odvolávať ako na Beakerov ľud. Stále sú iba dohady okolo pôvodu Beakerovho ľudu. Niektorí tvrdia, že pochádzal z Ibérie. Iný tvrdia, že zo samotnej Strednej Európy. Napriek tomu sa verí, že sa ako samostatná kultúrna skupina objavili okolo roku 3000 p.n.l.

Druhá skupina je charakteristická perforovanou kamennou sekerou. Podobne sa na tento ľud odvolávame ako na ľud bojovej sekery. Dôkazy nasvedčujú pôvodu zo stepí Južného Ruska madzi Kaukazom a Karpatským oblúkom. Ľud bojovej sekery mal pravdepodobne spoločné znaky s rozširovaním skupiny Indo-Európskych jazykov. Indo-Európsku skupinu jazykov obsahuje aj väčšina jazykov dnešnej Európy. Beakerov ľud a ľud bojovej sekery sa zliali a vytvorili v Strednej Európe obyvateľstvo Európy (aspoň strednej). Krátko na to sa v Európe začala Doba Bronzová. Nie je jasné, či príchod týchto dvoch skupín ovplyvnil príchod Doby Bronzovej do Európy, alebo nie. Mnohí sa domnievajú, že to mohol ovplyvniť kontakt so Stredomorím a vzdialenejšími kultúrami.

keltští bojovníci Od tejto periódy ďalej sa z archeologických nálezov dá ľahko vystopovať spojitosť s historickými Keltmi. Tá je definovaná úspešnou kultúrou Únetice, Tumulus a Urnovými kultúrmi Strednej Európy v Dobe Bronzovej. Kultúra Únetice sa javí ako výsledok spojenia ľudu Bojovej Sekery, Beakerovho ľudu a ich bezprostredných susedov. Únetice sa stala dominantnou kultúrou Strednej Európy v polovici druhého tisícročia p.n.l.. Vďaka nerastnému bohatstvu a kontrolou nad obchodnými cestami medzi juho-východom (skoré Stredozemné kultúry) a odľahlými časťami Európy tento ľud silno prosperoval.


Proto Kelti - Urnová a Mohylová kultúra

Tumulusová(mohylová) kultúra, ktorá nasledovla za Únetice a z ktorej vychádzala, dominovala Strendej Európe počas väčšiny druhej polovice druhého tisícročia p.n.l.. Ako z mena vyplýva, mohylová kultúra má názov podla zvyku pochovávania mŕtvych pod mohyly. Počas tohoto obdobia zostali obchodné kontakty s juho-východom zachované a možno aj rozšírené. Mohylová kultúra prekvitala bez toho, aby ju narušili miestni usadlíci veľkou imigrácou. Nemalo to však dlhé trvanie, keď sa podľa dôkazov začala ku sklonku druhého tisícročia p.n.l.. veľkoplošne narúšať táto kultúra, čo ovplyvnilo "vyššie kultúry" na juho-východe a ochromilo obchod. S nástupom Urnovej kultúry sa objavili ľudia, ktorých niektorí bádatelia označujú za "proto-Keltov", takže v tomto zmysle mohli hovoriť o rannej forme Keltizmu. Ako už naznačuje názov, ľud tejto kultúry spaľovali svojich mŕtvych a ich ostatky zahrabali na plytkých pohrebiskách bez násypu, alebo mohyly. Obdobie tejto kultúry bolo ako u predchádzajúcich kultúr časom expanzie, čiastočne aj behom prvého tisícročia p.n.l.. Bolo to práve toto obdobie, kedy v Strednej Európe vrcholila Doba Bronzová. Vyrábali zbrane, nástroje, nádoby na jedenie a varenie atď. a všetko z bronzu. Z tejto Urnovej kultúry vzišiel národ roľníkov - Kelti.


Kelti, ako ich poznáme dnes

Kým ľudia z Urnovaj kultúry boli považovaný za proto-Keltov, ich následovníci v Strednej Európe(Halstattská kultúra) boli už Keltami v pravom slova zmysle. Hallstattská kultúra a ich dedič(La Te`ne) dokopy predstavujú prehistorický národ vo väčšine Európy používajúci železo. To sú "Keltoi", "Galli" a "Galatae" ako ich poznáme od klasických spisovateľov. Tieto dve kultúry sú pomenované podľa miest, kde sa našli archeologické artefakty, ktoré sa dnes považujú za charakteristické pre jednu, alebo druhú kultúru. Hallstatt je dedina v Strednom Rakúsku, kde sa našlo významné pohrebisko; La Te`ne je neďaleko severo-východného konca jazera Neuchâtel v západnom Švajčiarsku. Hallstattská kultúra existovala zhruba od r. 1200 do 500 p.n.l., mierne sa prekrývajúc z Urnovou kultúrou. Kultúra La Te`ne sa v niektorých častiach Európy s príchodom Rimanov čoskoro stalasúčasťou Rímskeho impéria. Za hranicami Rímskeho impéria kultúra La Te`ne prekvitala až do r. 200 n.l.. Pekným príkladom sú Írsko a Severné Anglicko, dnes známe ako Škótsko.

broch

obr.: DÚN CHÁRLABHAIGH - DUN CARLOWAY, obydlí v době železné (i pozdější) ve Skotsku

BROCH - tímto výrazem se rozumí jakási keltská pevnost kopulovitého tvaru, která může být k spatření pouze ve Skotsku. Byly rozšířeny v době železné. Sloužily jednak jako bydliště pro šlechtu, ale také jako útočiště proti nezvaným hostům. Broche měly kruhový půdorys a tyčily se 13 m vysoko. Zdi byly sestaveny z nasucho kladených kamenů, při jejich konstrukci nebyla tudíž použita žádná malta. Ze dřeva byla podlaha a částečně i střešní krytina, která jinak byla ještě překryta doškama , pochopitelně nesměl chybět otvor pro kouř.

Kelti v Malej Ázii

Celá história zahŕňa aj ich borovský, aj keď neúspešný útok na Rím(okolo r.390 p.n.l.). Oveľa obdivuhodnejšie boli činy Galov, ktorí sa presunuli na východ až po Orient. Obsadili dnešné Čechy a skoro celé povodie Dunaja. Po tom, čo obsadili Macedóniu vďaka občianskej vojne a zničili armádu kráľa Ptolemusa Keravna, vyplienili Grécko. Boli pozvaní jedným z kráľov a presunuli sa do Malej Ázie. Je treba povedať, že Hellénski králi si najímali Keltov do svojich služieb, kvôli ich schopnostiam a skúsenostiam v boji (je možné, že boli podobné východným bojovým štýlom). Ale Kelti (tu nazvaní Galatae) si neočakávane zriadili v Malej Ázii vlastný štát založený na princípoch z Galie. A nakoniec, zhruba v tom istom čase Kelti obsadili aj dnešné Írsko.

Počas 3. stor. p.n.l. začali Kelti pociťovať porážky. Veľké vzdialenosti oslabovali komunikáciu. Kelti si nevedeli vytvoriť vlastnú štátnosť. Vládcovia sa zotavili po organizovaných útokoch spoločných Keltských síl a a naberali sily(Rím, Macedónia, Perzia, až po Sýriu) a začali Keltov zatláčať. Potom Kelti začali rozvíjať svoje získané územia. Ich mestá (prvé v Európe) a osady boli pospájané sieťami ciest. Mali pokročilý systém mapovania a navigácie na riekach. Gaulishovia v Británii stavali veľké drevené lode s koženými plachtami a kotviacimi lanami, ktoré boli oveľa lepšie prispôsobené na otvorené more ako antické galeje.


Štruktúra spoločnosti

Keltská spoločnosť z politického hľadiska pozostávala z konglomerátov (bežných ľud), ktoré viedli králi a z aristokracie, ktorá žila v hradoch podobne ako v stredoveku. Ale basolútna autorita patrila združeniu kňazov. Delili sa na tri kategórie. Druidi tvorili najvyššiu kastu. Boli to tvorcovia mýtov a rituálov, ktoré prevádzali. Filidovia plnili funkciu "právnikov" ktorí zabezpečovali pevné spojenie krajiny s mytológiou a tradíciami. A na koniec Bardovia, vo veršoch ospevovanli vodcov a hrdinov. Podľa Cézara Galskí druidi neverili písmu. Tvrdili, že mŕtve písmo nedokáže uchovať slová, ktoré sú živé. Preto si pamätali obrovské množstvo textov a informácií a niet divu, že vyučenie druida trvalo až 20 rokov. V Írsku však toto obdobie bolo kratšie. Trvalo väčšinou 6 až 7 rokov.


Koniec nadvlády Keltov

Prevaha Keltov na kontinente pomaly slabla. Z východu boli obmedzovaní divokými Germánskymi kmeňmi a na juhu viac a viac zbieral sily Rím. R. 121 p.n.l. Rimania obsadili južné Francúzko. V tom istom čase dva kmene, Cimvreovia a Teutoniani vtrhli do Keltskej Galie. Bola zničená. Smrtiaci úder pre Keltov prišiel v r. 60-50 p.n.l. kedy ich Burebista, cár Deakonský zničil, alebo vyhnal zo Strednej Európy; Ariovist, Germánsky vodca ich vytlačil z Nemecka. A nakoniec si Cézar podrobil Galliu - samotné srdce Keltskej zeme. Táto krajina bola rýchlo pod vplyvom Rímskej civilizácie. Jej obyvatelia dostali názov Gaulo-Rimania - ako galovia žijúci pod Rímskou správou. Gallia sa stala jednou z najviac vyspelých okupovaných provincií impéria. Systém kňazov, ktorý bol základom samostatnosti bol zničený, ale úcta ku Keltským bohom pretrvala.

Podobný osud postihol aj ostatných Keltov žijúcich na kontinente. Ich kultúra unikla skaze iba na Britských ostrovoch. A tak Keltská kultúra vstúpila do Stredoveku. Všetky dostupné znalosti o Keltskej a inej mytológii pochádzajú z literatúry a umenia. Pôvodní barbari nemali vlastné písmo a preto si radi prispôsobovali písma okolitých susedov a vyžívali ich v svoj prospech. To bol čiastočne aj prípad Keltov, keď si pod Rímskou nadvládou osvojili Rímske písmo a začali zaznamenávať rôzne písomnosti. Väčšina ranných zápiskov ohľadom Keltskej spoločnosti a zvykov máme iba zo skreslených zdrojov - od Rimanov. Žiadne texty z pôvodnej mytológie a histórie neboli zachované a vzhľadom na to, že Rimania prakricky zničili rady druidov a inštitút druidov ako taký, nezachovali sa ani po stáročia zhromažďované informácie, ktoré si druidi pamätali, lebo ich jednoducho nemali komu predať ďalej. Kelti si sice vyvinuli vlatné písmo, ale neverili mu a preto sa nedochovali skoro žiadne písomnosti. Bolo to písmo Ogham. Nebyť niekoľko faktorov, boli by dnes keltské zvyky a tradície, mýty a rituály navždy zabudnuté...


Faktory zachovania folklóru

Za prvé tu bolo Gallsko-Rímske umenie. Ako bolo vyššie spomenuté, mali Kelti vysoko vyvinuté remeselníctvo, hlavne čo sa týka metalurgie. Metalurgia sprevádzala tento národ od samého začiatku. V dobe železnej (6 - 1 tisícročie p.n.l.) vyrábali nmožstvo produktov, od kotlíkov cez zbrane až po ozdobné predmety, ako boli náhrdelníky a náramky. Všetky výrobky niesli spoločný znak - boli na nich vyobrazené mýtické postavy, alebo výjavy z mytológie (ako aj známy kotlík z Gundestrupu). Rímska ríša po celom svojom území príjimala miestne zvyky. Nebolo tomu možné zabrániť. Miešali sa kultúry a náboženstvá a tak sa stávalo, že sa mohli zrodiť aj nové kulty. Boli to práve silné zvyky presakujúce do Rímskej kultúry, ktoré pomohli zachovať zvyky miestne. Trácia, Illýria, Anatólia boli oblasti silno spojené s Indo-Európskymi koreňmi, kdežto Gallia a okolité územia - Ibéria, Británia, dnešné Slovinsko a Chorvátsko boli územia, kde sa objavovali sochy zobrazujúce zmiešané božstvá a kulty tzv. Gallo-Rímske božstvá vychádzajúce z Keltskej kultúry a mytológie.

Za druhé tu bol ešte fakt, že Kelti sa pri svojej expanzii dostali až na ostrovy Británie. Izolácia týchto ostrovných Keltov zabezpečila oveľa dlhšie pretrvávanie pôvodných tradícií a folklóru. Svoju špecifickú úlohu tu zohráva Írsko. Ani Rimania ani Germánske kmene ani žiadni iní narušitelia sa nedostali na tento ostrov a tak nemohli rozvrátiť pôvodnú kultúru. Tento izolacionizmus pretrval až do príchodu kresťanstva na ostrovy okolo 4.-5. stor. n.l. to sa rozšírilo na ostrovoch skoro okamžite po odchode Rimanov, ktorí mali oblasť v podstate pod kontrolou po vyše 300 rokov. Kresťanstvo sa šírilo Európou od Egypta, okolo Ríma až po Galliu, Britániu a Írsko. Aj keď mnísi, ktorí prišli do Írska šíriť kresťanstvo neprejavili netoleranciu s miestnymi zvykmi a mýtmi, uznali, že niektoré časti folklóru musia byť odstránené. Boli to hlavne tie, ktoré boli viazané na kozmológiu a iné. Z časti boli nahradené bilbickými výjavmi. Druidi boli kompletne nahradení mníchmi kresťanského zmýšlania. Mnísi pomerne tesne spolupracovali s filidmi a aj napriek kresťanským náhradám a zmenám sa obrovská časť folklóru uchovala až dodnes. Obrátenie na kresťanskú vieru sa skončilo a písal sa rok 1000 (zhruba). Odlišné produkty folklóru, čo sa týka literárneho hľadiska, sa nazývali ságy. Íri ich volali "skel" - rozprávky a boli spájané spoločnými črtami.


Literárne a mýtické diela

Moderná veda rozoznáva tieto cykly a motívy: mytologické , historické, hrdinské a cykly Finn. Prvé pokrývajú viac dávnu časť histórie, alebo pseudohistórie. Je veľmi úzko spojená s postavami bohov a s prvkami nadprirodzena. Historický cyklus je najdlhší a pokračuje v mýtickom duchu. Ságy historických a hrdinských cyklov sú zoskupené okolo istých udalostí a postáv (v prvom rade Cuchulain a Conhobar). Kláštory, v ktorých boli manuskripty uložené, trpeli pod nájazdami Vikingov. Neskôr sa tieto dokumenty premiestnili na kontinent, kde boli umiestnené v katolíckych centrách.

Literárny fond Británie nie je až tak bohatý. Ich kultúra sa vyvíjala pod menej priaznivejšími podmienkami. Najpr táto krjina padla pod nadvládu Ríma, potom bola skúšaná inváziami Germánskych kmeňov - Anglo-Sasov, čo vyústilo do asimilácie alebo zničenia veľkej časti populácie. Bardi prebrali rolu ochrancov dávnych vedomostí. Zanechali za sebou niekoľko diel, v ktorých vidíme určitú paralelu k Írskym dielam (známe ako "Mabinogions" - príbehy mladosti, alebo mladých). Ale ich hlavnou úlohou bolo zvelaďovanie a ospevovanie úspešných vodcov. Aj tak legendárny vodca ako Artuš sa stal takýmto hrdinom. V 6. stor. viedol úspešnú kampaň proti Anglo-Sasom a počas pol storočia úspešne odrážal vpády Germánov. Onedlho sa okolo neho vytvorila obrovská legenda a s ňou súvisiaci epos, ktorý pretrval do stredovekej Európy.



nahoru
novinky

HLEDÁNÍ
= bez diakritiky =
MAILING LIST

NOVINKY
2.10.2014 - K tématu soch Svědkové času - jak to je ve světě >> zde

5.8.2014 - stránky se aktualizují, přibudou nové odborné články a rozjíždí se projekt Svědkové času, vztyčování pohanských model na posvátných místech :)

4.11.2011 - přidána reportáž o pochodu Závist - Stradonice >> zde

19.4.2007 - !!! Doba železná, Praha - hlednáme členy >> zde

30.9.2006 - odkaz, který byste měli shlédnout: KELTOVE.NET >> zde

25.7.2005 - DE BELLO GALLICO >> zde

19.2.2005 - přidán šermířský bazar >> zde


OBRÁZEK DNE


ONLINE OBCHOD

Daoine Ceilte

Gromovoj

KONTAKT
MEJRA cernunn@seznam.cz

SLUNEČNÍ POUŤ
východ slunce 06:16
západ slunce 19:46

NASTAVENÍ
přidej k oblíbeným přidat k oblíbeným
jako výchozí nastav jako výchozí


věnováno Cernunnovi,
Vám i Jim
 
[Kovářství - armaepona.cz] [Hist. obchod - drakkaria.cz] [Bretonský Cidre - bretagne.cz] [dobazelezna.cz] [keltoman.webgarden.cz]
Licence Creative Commons
Uvedená práce (dílo) podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte komerčně 3.0 Česká Republika